Čítať si s dieťaťom cez videohovor môže aj babka či dedko, ktorí bývajú ďaleko. Pomôže pokojný zvuk, pripravená kniha a dohoda, že netreba dočítať celý príbeh. Dieťa môže počúvať, ukazovať obrázok alebo len na chvíľu prísť k obrazovke. Cieľom je byť spolu, nie predviesť čítanie na kameru.
Na stole stojí telefón opretý o hrnček. Babka hľadá stránku, dieťa vidí skôr strop a rodič súčasne drží knihu aj nabíjačku. Takéto čítanie sa môže skončiť skôr, než sa príbeh začne. Nemusí to znamenať, že dieťa nechce byť s babkou. Možno len potrebujete jednoduchšie usporiadanie.
Čo pripraviť, aby ste nemuseli počas hovoru všetko opravovať
Najprv skúste obraz a zvuk medzi dospelými. Telefón či tablet položte na stabilné miesto mimo dosahu horúceho nápoja a káblov, o ktoré sa dá potknúť. Vyberte si, kto ukazuje knihu a kto otáča strany. Ak každý drží inú vec a súčasne rozpráva, dieťa sa v tom môže stratiť.
Jedna možnosť je, že knihu drží rodič pri dieťati a starý rodič rozpráva alebo číta zo svojho výtlačku. Druhá je, že ju ukazuje babka do kamery. Pred začiatkom overte, či je obrázok vôbec viditeľný. Netreba profesionálnu techniku. Dôležitejšie je, aby dospelý nemusel každú chvíľu naprávať padajúci telefón.
State Library of Queensland v článku o videohovoroch so starými rodičmi z 6. augusta 2020 odporúča okrem iného voľné ruky, menej hluku v pozadí a spoločné činnosti. Kniha tak môže byť predmetom rozhovoru, nie povinným programom celého hovoru. Nasledujúce situácie sú naše modelové príklady, nie príbehy konkrétnych rodín.
Ako môže vyzerať prvý krátky pokus
Modelový príklad: Dedko sa ozve po olovrante. Rodič povie: „Ukážeme si dve strany. Potom môžeš dedkovi ukázať autíčko alebo skončíme.“ Dieťa si vyberie obrázok s domom. Dedko povie, čo na ňom vidí, chvíľu počká a nechá dieťa obrátiť stranu.
Nemusíte si vopred určiť presný počet minút. Konkrétny koniec, napríklad jedna dvojstrana a rozlúčenie, môže byť zrozumiteľnejší než neurčité „ešte chvíľku“. Ak dieťa chce pokračovať, môžete sa dohodnúť na ďalšej strane. Ak odíde, najprv zistite, či si potrebuje niečo priniesť alebo už nechce pokračovať.
Pomôže aj malý opakujúci sa začiatok: pozdrav, ukázanie obálky a výber miesta. Nemusí sa z toho stať ďalšia rodinná povinnosť. Dohoda môže znieť aj tak, že tento týždeň sa len pozdravíte.
Musí dieťa sedieť a pozerať sa do kamery?
Nie. Pri rodinnom čítaní nie je potrebné skúšať očný kontakt ani správne sedenie. Dieťa môže mať knihu pri sebe, sadnúť si vedľa rodiča alebo chvíľu počúvať mimo záberu. Z toho, kam sa pozerá, sa nedá spoľahlivo vyčítať všetko, čo vníma.
Starému rodičovi môžete vopred povedať: „Ak sa neozve hneď, chvíľu počkaj. Nemusíš otázku opakovať hlasnejšie.“ Nenúťte dieťa odpovedať na každú otázku. Niekedy stačí komentár: „Tá postava si nesie veľkú tašku.“ Tému rozvíjame v článku o čítaní s dieťaťom, ktoré nechce odpovedať na otázky.
Hovor nemusí obsahovať ďalšiu úlohu.
Čo keď obraz zamŕza alebo sa všetci prekrikujú
Keď sa zvuk oneskorí, dvaja ľudia ľahko začnú hovoriť naraz. Skúste jednoduchú dohodu: jeden ukáže stránku, druhý ju okomentuje a potom zostane chvíľu ticho. Neopravujte pritom každú technickú drobnosť pred dieťaťom.
Modelový príklad: Babka dočíta vetu, ale posledné slovo vypadne. Rodič nemusí celý úsek spustiť znova. Môže povedať: „Nepočuť nás dobre. Túto stranu si teraz pozrieme tu a babke ukážeme obľúbený obrázok.“ Ak spojenie nefunguje, knihu dočítate doma a zavoláte si inokedy.
Ak dieťaťu prekáža hlasitosť alebo obraz, upravte ich alebo hovor ukončite. Nejde o skúšku výdrže. Pri ďalšom pokuse skúste pokojnejšie miesto, kratší plán či iný čas dňa.
Akú knihu vybrať a čo netreba kupovať
Začnite knihou, ktorú už dieťa pozná alebo si ju samo vyberie. Starému rodičovi nemusíte zadávať kúpu celého zoznamu. Dva rovnaké výtlačky môžu uľahčiť orientáciu, ale nie sú podmienkou. Stačí dohodnúť, kto bude knihu ukazovať.
Ak hľadáte príbeh na spoločné rozhovory o odlišnostiach, môžete si pozrieť detskú knihu TAMITOS Príbeh porozumenia. Je to naša vlastná kniha a odporúčame ju transparentne ako tvorcovia TAMITOS. Vyberajte podľa ukážky a záujmu dieťaťa. Nie je potrebné kupovať ju len preto, aby sa videohovor podaril.
Pri čítaní používajte vlastné alebo riadne požičané knihy. Na rodinný hovor netreba nahrávať celý príbeh ani zverejňovať fotografie všetkých strán. Prípadnú nahrávku dieťaťa najprv riešte medzi dospelými a rešpektujte aj jeho nesúhlas.
Keď sú v rodine dva jazyky alebo viac očakávaní
Ak babka číta iným jazykom než rodič, netreba počas každej vety robiť prekladateľskú skúšku. Vyberte jednoduchý spôsob, ktorému rodina rozumie. Viac možností nájdete pri čítaní v dvojjazyčnej rodine.
Dohodnite si aj to, čo sa stane pri prerušení. Rovnako ako pri návšteve u starých rodičov pomôže pomenovať malú konkrétnu vec vopred: dnes nechceme otázky na výkon, len spoločný príbeh.
Časté otázky
Čo ak dieťa nechce telefonovať?
Ponúknite inú možnosť bez presviedčania: pozdrav zvukom, ukázanie obálky alebo žiadny hovor dnes. Nemusíte ho prekvapiť zapnutou kamerou. Dospelí si môžu zavolať aj bez jeho účasti.
Máme príbeh vždy dokončiť?
Nie. Môžete si označiť stránku a vrátiť sa k nej nabudúce. Dôležitejšie je, či bolo spoločné stretnutie prijateľné pre zúčastnených, než počet prečítaných strán.
Je videohovor náhradou návštevy?
Môže byť jednou z možností kontaktu, keď osobná návšteva nejde. Nemusí nahradiť všetko, čo rodina zažíva spolu. Niekedy bude najlepším výsledkom len krátky pozdrav a dohodnuté „nabudúce“.
