Výrazy „autistický človek“ aj „človek s autizmom“ môžu byť súčasťou rešpektujúceho rozhovoru. Pri konkrétnom človeku je najlepšie zistiť, aké pomenovanie používa on, a rešpektovať ho. Jedna jazyková príručka ani názor celej rodiny nemusia vystihovať jeho vlastnú voľbu. Dôležité je aj to, či o autizme v danej situácii vôbec potrebuje hovoriť.
Predstavme si prípravu školského plagátu. Jeden dospelý prepíše „autistické deti“ na „deti s autizmom“. Druhý to vráti späť. Obaja chcú byť ohľaduplní, no človeka, o ktorom píšu, sa zatiaľ nikto nespýtal.
Tento modelový príklad ukazuje, prečo sa rozhovor o slovách môže začať jednoduchšie: koho sa text týka a ako sa chce pomenovať?
Čo znamenajú oba spôsoby pomenovania?
Pri výraze „autistický človek“ sa často používa anglický názov identity-first language. Autizmus sa pomenúva ako súčasť identity. „Človek s autizmom“ sa označuje ako person-first language a dáva do popredia človeka. ASHA vo svojom prehľade terminológie uvádza oba prístupy a význam individuálnej preferencie.
Tieto vysvetlenia nie sú známkou, podľa ktorej máme hodnotiť ľudí. Z jednej použitej formulácie sa nedozvieme, ako rodič podporuje svoje dieťa ani čo o sebe prežíva dospelý človek. Ak chceš širší úvod do témy rozdielnosti, pozri si vysvetlenie neurodiverzity pre rodičov a učiteľov. Tu sa sústreďujeme na konkrétnu voľbu slov.
Prečo niekto uprednostňuje slovo autistický?
Autistic Self Advocacy Network predstavuje pohľad, podľa ktorého je autizmus neoddeliteľnou súčasťou identity, a preto používa identity-first pomenovanie. Je dôležité počuť aj takýto hlas priamo od sebaobhajcov, namiesto predpokladu, že prídavné meno musí byť automaticky urážkou.
Zároveň z toho nevzniká povinnosť pomenovať rovnako každého. National Autistic Society používa identity-first jazyk, ale pri konkrétnych ľuďoch dáva prednosť ich vlastnej voľbe. Organizácia môže mať svoj redakčný štýl a súčasne rešpektovať odlišné sebapomenovanie človeka v rozhovore.
Ako sa opýtať bez toho, aby z toho bola skúška?
Otázka môže byť krátka: „Keď o tebe budeme písať, aké pomenovanie chceš použiť?“ Alebo: „Používaš skôr autistický človek, človek s autizmom, alebo iné slová?“ Netreba k nej pridať prednášku, prečo by mala existovať iba jedna správna odpoveď.
Nasledujúce situácie sú naše vymyslené príklady, nie osobné spomienky či záznamy rozhovorov.
Krátky text o členovi krúžku
Vedúca pripravuje predstavenie nového člena na stránku krúžku. Môže sa najprv opýtať, či chce túto informáciu vôbec zverejniť. Až potom riešiť pomenovanie. Súhlas s tým, ako človeka oslovujeme medzi sebou, nie je automaticky súhlasom s jeho verejným predstavením cez diagnózu.
Možno bude chcieť napísať najmä to, že rád kreslí mapy a hrá na bicích. Rozhovor o rešpekte sa vtedy neskončí výmenou jedného výrazu. Zmení sa aj to, čo považujeme za podstatné povedať.
Keď príde oprava uprostred rozhovoru
Kamarát povie: „Mne viac vyhovuje človek s autizmom.“ Odpoveď môže byť obyčajná: „Dobre, budem to tak používať.“ Nemusí nasledovať obhajoba, koľko článkov sme o tejto téme prečítali.
Pri ďalšom omyle môže stačiť krátke opravenie vety a pokračovanie. Druhý človek nemusí navyše upokojovať nás, že sme to určite mysleli dobre. Pozornosť sa môže vrátiť k tomu, o čom sme sa pôvodne rozprávali.
Čo ak si človek zatiaľ nevybral?
Nie každý musí mať pripravené stanovisko k terminológii. Autism Central pripomína, že neexistuje jedno všeobecne prijaté pomenovanie, a odporúča rešpektovať osobnú voľbu. Z otázky preto netreba robiť povinné rozhodnutie na celý život.
V modelovej rodine sa dieťa spýta, čo znamená slovo autistický. Dospelý mu môže slovo vysvetliť bez okamžitej požiadavky, aby si vybralo označenie pre seba. Na takýto rozhovor nadväzuje náš článok Ako vysvetliť autizmus deťom.
Ak sa človek vyjadruje inak než hovorením, neznamená to, že máme jeho pohľad automaticky nahradiť svojím. O rôznych spôsoboch dorozumenia píšeme v článku Čo je AAK. Ani tento článok však nedáva návod, ako konkrétnemu človeku určiť preferenciu bez neho.
Čo si skontrolovať pred zverejnením textu?
Pri krátkom profile si môžeš oddeliť tri otázky: chce človek túto informáciu zverejniť, aké slová si zvolil a je opis konkrétny? Veta „pri podujatí potrebuje pokojnejšie miesto“ povie inú vec než všeobecné hodnotenie celej osobnosti.
Zvolená terminológia sama nezaručí ohľaduplný text. Aj správne pomenovanie môže byť vložené do príbehu, ktorý človeka zmenší na problém alebo z neho urobí povinnú inšpiráciu pre ostatných. Preto sa oplatí prečítať celý odsek, nielen jedno prídavné meno.
Časté otázky
Musím cudzie sebapomenovanie opravovať?
Ak človek hovorí o sebe, nemusíš jeho slová nahrádzať svojím obľúbeným výrazom. Môžeš sa opýtať, ako chce byť pomenovaný v tvojom texte.
Znamená iné pomenovanie inú diagnózu?
Samotná jazyková voľba neurčuje diagnózu ani potrebnú podporu. Tento článok sa venuje rešpektujúcej komunikácii, nie diagnostike.
Čo môže pomôcť začať rozhovor s deťmi?
Spoločný príbeh môže otvoriť otázky o rozdielnosti. Ak hľadáš takúto knihu, pozri si TAMITOS Príbeh porozumenia. Odporúčame našu vlastnú knihu. Nenahrádza hlas konkrétneho človeka ani odbornú podporu a nesľubujeme jej liečebné účinky.
Ďalšie spoločné situácie
Rešpektujúci rozhovor pokračuje aj v skupine: ako čítať o odlišnostiach bez ukazovania na spolužiaka. Pri každodenných dohodách môže pomôcť aj konkrétny plán konca hry na ihrisku.
